Tatry študentom nič neodpustili. Drsný dvojkilometrový beh po rozmočenom horskom teréne, množstvo náročných prekážok, ostré tempo a neúprosná časomiera preverili v októbri schopnosti 315 stredoškolákov zo 79 tímov stredných škôl z celého Slovenska. Na konci dňa však zvíťazila láska k pohybu a radosť z prekonávania vlastných hraníc. A my sme pri tom mali prvých školských reportérov.
Kde sme ich našli?
V Poprade. Súkromná stredná odborná škola na Ulici 29. augusta (Tatranská akadémia) dáva svojim žiakom možnosť študovať nové študijné odbory, maximálne využívať informačné a digitálne technológie, vyučuje inovatívne a moderne. Kde inde teda hľadať, ak chceme športovú akciu stredoškolákov zaznamenávať očami ich rovesníkov? V Poprade sme objavili Moniku, Erika, Daniela Jozefa a Matúša, ktorí za nami prišli do Štrby a vďaka akreditácii „školských reportérov“ sa svojej úlohy zhostili ako naozajstní profesionáli. Dostali sa i na miesta, kde nikto iný nesmel, hľadali najlepšie zábery, nebáli sa klásť zvedavé otázky a oslovovať zaujímavých ľudí.
Kto je školský reportér?
Žiak druhého stupňa základnej školy alebo študent strednej školy so záujmom o školskú žurnalistiku, ktorý chce športové dianie na škole priblížiť širšiemu publiku. Rád fotografuje alebo natáča videá, bloguje, vloguje, používa sociálne siete, je akčný, zvedavý, pripravený pýtať sa a zaznamenávať najzaujímavejšie okamihy školských športových súťaží alebo podujatí. Vie pracovať samostatne, alebo v tíme, je komunikatívny a kreatívny.
Ak si sa v tejto charakteristike našiel a chceš sa stať školským reportérom, ozvi sa na mail
gabriela.weissova@minedu.sk alebo na telefónne číslo 0903 484 684.
Aké zážitky si prví školskí reportéri odniesli zo ŠTRBArace 2022?
Monika, IV.B.: Na športovom podujatí som sa cítila skvele, bolo úžasné vidieť, koľko mladých študentov si prišlo vyskúšať preteky s prekážkami. Páčilo sa mi, že sa zapojili aj policajti, vojenskí policajti a športovci z Dukly Banská Bystrica, ale hlavne hasiči, nakoľko som sama dobrovoľná hasička a viem, že to pre nich muselo byť tiež náročné. Museli ukázať, že trať zvládnu s dýchacími prístrojmi a v celom zásahovom obleku. Z pohľadu „Školského reportéra“ bolo pre mňa náročné byť na šiestich miestach naraz, keďže som musela moderovať reportáž a zároveň fotiť študentov. Bola to však skvelá príležitosť a myslím, že je mnoho študentov, ktorí by sa chceli niečomu podobnému venovať aj v budúcnosti a ktorí projekt, akým je ,,Školský reportér”, dokážu oceniť.
Erik, II.B.: Cítil som sa spolu s mojimi kamarátmi zo školy ako člen profesionálneho kolektívu. Najviac som si užíval objavovanie nových spôsobov fotenia a keďže to pre mňa bola prvá akcia takýchto rozmerov, mal som pocit, že sa každou fotkou dostávam bližšie k dokonalosti. Náročné boli pre mňa najmä dve veci: trať bola dosť rozsiahla a ja som sa musel presúvať po celom okruhu, aby som zachytil čo najviac momentov z behu súťažiacich. Druhý
problém mi spôsobovala myšlienka, že ak by moje fotky neboli dobré, alebo by sa s dátami niečo stalo, tak by z tejto akcie neostali žiadne pekné fotografie. Jednoducho som si uvedomoval veľkú zodpovednosť. Na celom projekte „Školského reportéra“ ma najviac oslovila možnosť zúčastniť sa takejto veľkej akcie a priučiť sa niečomu novému. Bez pomoci školy by sa mi to asi len veľmi ťažko podarilo.
Daniel Jozef, III.B.: Keďže som sa na ŠTRBArace pohyboval ako kameraman a nezúčastnil som sa behu priamo, najviac sa mi páčila trať plná náročných prekážok a stanovíšť, ktoré mali problém prekonať aj rôzne profesionálne zbory. Ako kameraman som sa cítil veľmi dobre, ako profesionál. Ďakujem za možnosť takto pracovať. Na koniec – ŠTRBArace hodnotím výborne a dúfam, že sa budeme môcť zúčastniť aj budúci rok. Zo všetkého najviac ma oslovila myšlienka a organizácia celých pretekov. Nečakal som, že to bude taká úžasná akcia s toľkými úžasnými ľuďmi a som rád, že som túto možnosť dostal a mohol som sa na celom podujatí zúčastniť.
Matúš, III.B.: Čo ma oslovilo? Príležitosť. Som spontánny človek, rád skúšam nové veci a bez takýchto príležitostí by som sa nikam neposúval. Rozhodne by som sa nedostal tam, kde som teraz. Každú podobnú možnosť rád využijem a som rád, keď sú ľudia milí a ocenia moju prácu. Ja si na oplátku vezmem skúsenosti. ŠTRBArace bola neskutočná zábava, užíval som si točenie, bavilo ma pozerať sa, ako sa také množstvo mladých ľudí dokáže v podstate spojiť v jednej disciplíne a vytvoriť akciu takýchto rozmerov. A exhibičné tímy boli neskutočné! Prekvapovala ma ich výdrž a sila a som rád, že máme takýchto ľudí napríklad v hasičskom alebo policajnom zbore. Náročné pre mňa boli presuny medzi stanovišťami a v podvedomí hrala veľkú úlohu aj zodpovednosť za môj výtvor i napriek tomu, že som na tento druh zodpovednosti zvyknutý. Bolo to niečo iné a vážim si, že som sa mohol zúčastniť.
